Celý čas sa niesol v takom duchu, ako si bežne nedovolím prežívať…ale MÔŽEM.
Prvý kontakt zabezpečil Radoslav Zárecký – zoznamovačka na prelomenie ľadov (funny v súvislosti s kurzom) a pocit pohostinnosti a zorientovania sa. Pri dýchacom cvičení som cítila nesmierne šťastie, že som tam, že sa to deje a ja som toho súčasťou…pohlo to so mnou správnym smerom (do hĺbky)…poznala som to podľa sĺz. Niet nad osobnú skúsenosť stretnutia samej so sebou. Tento pocit milujem. Zatiaľ ho nedokážem opísať a vlastne to ani nepotrebujem…stačí mi, že vtedy viem, že všetko je vo mne. Doprovod improvizovanej hudby Martina Thám a Javora Divotvora znásobovali účinky dýchania. Gong, píšťaly, rytmické údery aj niečo, čo tak príjemne šušťalo. Dokonalý zážitok a príprava na vyvrcholenie tohto kurzu, aj na akýsi nový rozmer žitia.
Pre niekoho, kto s niečim podobným nemal skúsenosť, to možno budú len prázdne slová z každej druhej motivačnej knihy… no pravda ako ju vidím a cítim, je taká:
NIE
– nie je to len o dýchaní
– nie je to len o technike
– nie je to len o postupe/návode
– nie je to len o tom, dať 3 minúty v ľade
A absolútne to NIE JE O BOJI s chladom, so strachom, so sebou, so svojimi myšlienkami, pohľadmi…(doplň si, čo chceš)
ÁNO
– je to o rozhodnutí
– je to o dovolení si byť taká, aká som
– je to o prevzatí zodpovednosti za SEBA
– je to o znovu/objavení sily, sebahodnoty
– o raste, prehĺbení, o kontakte so sebou
Martin povedal: ,,Cesta je prijatie.“ Znamená to pre mňa veľa, odnášam si mnoho, z čoho môžem čerpať a za všetko zo ❤ Ď A K U J E M.