Univerzita RMIT v Austrálii uskutočnila prieskumnú štúdiu, ktorá skúmala motiváciu a skúsenosti ľudí, praktizujúcich Wim Hof Method. Vďaka nej lepšie porozumieme:

1) pozitívnemu vplyvu praktizovania WHM na zdravie a pohodu

2) akýmkoľvek potenciálne negatívnym účinkom, poznatky o ktorých zlepšia bezpečnostné protokoly inštruktorov metódy. Údaje sa v súčasnosti analyzujú.

Zápal a bolesť

V Holandsku, v Radboud University Medical Center v Nijmegene dokončujú novú štúdiu o účinkoch rôznych zložiek WHM na zápaly a bolesti.

Metabolická aktivita

Kenkodo Metabolomic Discoveries v Nemecku úzko spolupracuje s Radboud UMC. Analyzujú vzorky krvi, ktoré Radboud UMC odobral v predchádzajúcich štúdiách. Pomocou týchto údajov sa snažia prehĺbiť pochopenie metabolickej aktivity v krvných bunkách pri praktizovaní WHM. Jeho rôzne parametre môžu poskytnúť nový pohľad na posuny metabolizmu.

Autoimunitné ochorenia

Amsterdamské zdravotné stredisko (AMC) v Holandsku uskutočňuje štúdiu o účinkoch WHM na zápaly a kvalitu života ľudí so spondylitídou.

Aktivita mozgu

Wayne State University v americkom Michigane meria účinok WHM na mozgovú aktivitu. Tento výskum sa skladá z dvoch častí: 1. Účinky izolovanej expozície za studena 2. Účinky chladu v kombinácii s WHM dychovými cvičeniami a nastavením mysle.

Autori: O. Muzik, K. Reilly, V. Diwadkar – Wayne State Univerlogy School of Medicine

Zhrnutie: Štúdia skúmajúca mozgovú aktivitu sa uskutočnila so zámerom zmerať relatívne príspevky mozgu a periférie, ktoré prepožičiavajú Icemanovi schopnosť vydržať chlad pomocou jeho techník. Výsledky poskytujú presvedčivé dôkazy skôr o primáte mozgu (CNS) ako o tele (periférne mechanizmy) pri sprostredkovaní reakcií Wima Hofa na chlad. Naznačujú tiež, že WHM môže umožniť praktickým lekárom vyvinúť vyššiu úroveň kontroly nad kľúčovými zložkami autonómneho systému, čo by malo vplyv na zásahy do životného štýlu, ktoré by mohli zmierniť viaceré klinické syndrómy.

Autori: H. van Middendorp, M. Kox, P. Pickkers, A. W.M. Evers – Radboud University Medical Center

Zhrnutie: Tento článok dopĺňa predchádzajúcu štúdiu publikovanú v roku 2014 o schopnosti dobrovoľne ovplyvniť fyziologickú stresovú reakciu u zdravých mužov na experimentálne vyvolaný zápal po tréningu WHM. Ide o štúdiu o princípe dôkazu, ktorá skúmala, ako môžu očakávania ľudí zohrávať úlohu vo výsledkoch liečby. Zistilo sa, že všeobecný očakávaný pozitívny výsledok je potenciálnym determinantom autonómnej a imunitnej reakcie na indukovaný zápal po tréningu.

Autori: M. Kox, P. Pickkers a kol. – Radboud University Medical Center (publikované v PNAS)

Zhrnutie: V tomto príspevku sa hodnotia účinky Metódy Wima Hofa na autonómny nervový systém a vrodenú imunitnú reakciu. Skupina dvanástich ľudí bola vyškolená samotným Hofom predtým, ako podstúpila experiment na vyvolanie zápalu, čo zvyčajne vedie k symptómom podobných chrípke. V porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá nebola vyškolená vo Hofom, vyškolení účastníci preukázali menej príznakov podobných chrípke, nižšie hladiny prozápalových mediátorov a zvýšené hladiny epinefrínu v plazme. Navyše, školená skupina bola schopná svojvoľne aktivovať svoj sympatický nervový systém.

>>>  Článok: Riadená hyperventilácia po tréningu môže urýchliť aklimatizáciu nadmorskej výšky

Autori: G. Buijze, M.T. Hopman

Zhrnutie: Táto správa sa zaoberá účinkami Metódy Wima Hoa na akútnu horskú chorobu (AMS). Počas expedície na Kilimandžáro použila skupina 26 turistov, ktorí boli vyškolení v Metóde Wima Hofa, techniky dýchania, aby do značnej miery zabránila symptómom AMS a v prípade potreby aj úplne zvrátila symptómy AMS.

>>>  Článok: Časté extrémne vystavovanie sa chladu, hnedý tuk a termochémia vyvolaná chladom: Štúdia jednovaječných dvojčiat

Autori: J. Vosselman, W.D. van Marken-Lichtenbeld – Maastricht University Medical Center

Zhrnutie: Táto štúdia testovala účinky životného štýlu s častým vystavovaním sa extrémnemu chladu na hnedé tukové tkanivo (BAT) a termogenézu vyvolanú chladom (CIT). Experiment porovnával Wima Hofa, ktorý je zvyknutý na extrémnychlad, s jeho monozygotným dvojčaťom, ktorý otužovanie nepraktizuje. Obaja počas experimentu používali g-Tummo  dýchaciu techniku. Výsledky nepreukázali signifikantný rozdiel v BAT alebo CIT medzi oboma subjektmi. Teplota jadra Wima sa však v porovnaní s jeho bratom znížila a jeho subjektívna reakcia na chladbola pozitívnejšia. Navyše, telesné teplo oboch bratov bolo podstatne vyššie ako u priemerného človeka. Zdá sa teda, že g-Tummo ako dýchanie počas vystavenia sa chladu môže spôsobiť ďalšiu produkciu tepla.

Autori: M. Kox, M. Hopman, P. Pickkers. et al. – Radboud University Medical Center

Zhrnutie: Tento prípadový výskum sa uskutočnil potom, čo Wim Hof ​​tvrdil, že dokážeovplyvniť svoj autonómny nervový systém a tým aj  vrodenú imunitnú reakciu. Jeho zápalová reakcia bola meraná počas 80-minútového ponorenia celého tela do ľadu a praktizovaním koncentračných techník. Okrem toho sa uskutočnil experiment s endotoxémiou s cieľom skúmať vrodenú imunitnú reakciu Wima in vivo. Výsledky ukázali, že techniky Hofovej metódy vyvolávajú kontrolovanú stresovú reakciu. Táto reakcia je charakterizovaná aktiváciou sympatického nervového systému, ktorá zrejme zmierňuje vrodenú imunitnú reakciu. Tu Wim Hof ​​dokázal, že bol schopný ovplyvniť svoj autonómny nervový systém.

Zhrnutie: Počas Wimovho pokusu o svetový rekord, kedy mal na sebe počas úplného ponorenia do ľadu len šortky, prehltol kapsulu vitálneho zmyslového monitora na meranie telesnej teploty v jadre. Teplota jeho jadra začala pri 37 °C a klesla na 31,1 °C po 75 minútach ponorenia v ľade. Je pozoruhodné, že jeho teplota v priebehu nasledujúcich 20 minút opäť stúpla na 34,4 °C. Štandardná lekárska dogma uvádza, že akonáhle teplota jadra klesne pod 32,2 °C, telo sa nedokáže znova zahriať. Ak teda nie je k dispozícii žiaden externý zdroj tepla, teplota bude ďalej klesať a nakoniec jedinec zomrie na podchladenie. Avšak Wim dokázal, že je schopný zvýšiť svoju teplotu jadra z  31,1 °C na  34,4 °C pomocou svojich špecifických techník.

pod vedením Dr. K. Traceyho