Každý rok, keď sa vonku ochladí, neustále okolo seba počujeme vetu: „Je mi zima.“ Aké fyziologické procesy nás ju nútia opakovane vyslovovať?
Telo je inteligentná mašinéria
Dokáže na podnety z vonku reagovať v stotinách sekundy. Keď vyjdeme na vzduch, kožné receptory okamžite vyhodnotia, v akom teplotnom rozmedzí sa nachádzajú. Ak sa im zdá, že vonku je chladno, neváhajú a okamžite posielajú túto informáciu do mozgu, ktorý na ňu odpovedá niekoľkými reakciami.
Niekedy si dá čas a počká, ako dlho sa v chlade plánujeme zdržať, prípadne aký intenzívny náš kontakt s chladom bude. Kladie si napríklad nasledujúce otázky:
- Bude nejaká časť pokožky chladu priamo vystavená?
- Bude chlad tekutý alebo sa budeme zdržiavať iba na vzduchu?
- Ako dlho v ňom pobudneme?
- Dokážeme svoju telesnú teplotu stabilizovať?
Skrehnuté prsty a končatiny
Ak sa ukáže, že v chlade sa zdržiavame dlho alebo že chlad je extrémny a čoskoro by došlo k zníženiu teploty v okolí hlavných orgánov, telo začína konať. Srdce, pľúca a ďalšie orgány v hrudnej a brušnej dutine vyhodnotí ako najdôležitejšie a všetku ochranu smeruje do tejto časti tela. Znamená to, že práve sem bude smerovať teplá krv z celého tela a že telo urobí všetko preto, aby sem nová dávka chladu nedoputovala. Cievy na rukách a na nohách sa začnú sťahovať podobne ako tie v ušných lalokoch a v nose a telo viac do týchto častí teplú krv nedopravuje. Ich strata by totiž zvyšok organizmu ohrozila najmenej.
Následkom väčšieho prekrvenia najdôležitejších orgánov tiež môžete pociťovať potrebu močiť častejšie. Obličky totiž zásobuje teplý prúd krvi a vyvoláva v nich práve chuť odskočiť si.
Zaujímavé však je, že telo neodpovedá iba na skutočnosť, že pokožka zrazu ochladla, ale aj na kolísanie zmien jej teploty. To znamená, že ak sa napríklad kúpete v studenej vode, pri prvom kontakte s vodou reaguje váš mozog rýchlejšie ako raketa vystrelená do vesmíru a celému telu oznamuje, že mu je zima. Ak ale zistí, že teplota pokožky sa po čase stabilizuje, prestane byť „hysterický“, upokojí sa a zjemní aj svoju nervovú odpoveď.
I keď to táto skutočnosť občas trochu znepríjemňuje život „Hoferom“ i klasickým otužilcom, predsa je životne dôležitá. Varuje totiž organizmus vo chvíľach, keď by mohlo dôjsť k zníženiu teploty telesného jadra, čo by mohlo viesť k nebezpečnej hypotermii. Vo chvíľach, kedy je vedomie človeka chladom otupené, nám môže táto automatická fyziologická odpoveď organizmu zachrániť život. Zabezpečuje nám ju hypotalamus, časť mozgu, ktorá je zodpovedná za udržiavanie rovnováhy vo vnútri organizmu.
Triaška
Ide o snahu tela generovať teplo, ktoré sa vplyvom chladu vytráca. Nervový systém počas triašky vysiela signály do svalov, ktoré sa začnú chvieť, následkom čoho produkujú teplo a zahrievajú organizmus.
To však nie je jediný dôvod triašky. Nedávno sa totiž zistilo, že triašku môže spôsobiť aj hnedý tuk, ktorý sa miernym pohybom (teda napríklad triaškou), dokáže aktivovať.
Za triaškou môže stať i tretí dôvod: energetický exces. Keď sa človek vystaví chladu, často dochádza k uvoľneniu adrenalínu a ďalších hormónov, ktoré telo pripravujú na náročné situácie známe ako boj alebo útek. Potom, čo vyjdeme z vody, však nikam nebeží ani nebojuje. Energia je už ale uvoľnená a ak jej veľa, telo sa jej potrebuje zbaviť. Jedným zo spôsobov, ako to po pobyte v ľadovej vode urobiť, je práve triaška.
Husia koža
Pocit chladu často sprevádza aj husia koža. Ako všetko, čo sa deje v ľudskom tele, aj tá má však svoj význam, hoci menší ako v minulosti. Kedysi dávno, keď po planéte behali naši predkovia, ochlpenie na ich tele sa v chlade „zježilo“ a vytvorilo tak hustú izolačnú vrstvu. Až na zopár výnimočných jedincov už dnes ľudstvo touto izolačnou vrstvou obdarované nie je, no husia koža má stále svoj význam. Telo ňou reaguje na zvýšenú stratu tepla. Povrch odhalenej pokožky „zvrásni“, aby tak vytvoril nerovný povrch a uzatvoril póry, cez ktoré teplo uniká.
Keď sú veci menšie, ako by sme chceli…
Keď sa k radom otužilcov pridajú muži, pri prvých „kúpačkách“ zvyknú s nepríjemným prekvapením zistiť, že niektoré veci sú menšie, ako sa doposiaľ javili. Aj tu sa ale môžu spoľahnúť na svoje telo. Skrotum, miešok, v ktorom sú uložené semenníky, sa totiž v chladnej vode zmenší, aby ich chránil a udržal im bezpečnú vnútornú teplotu na produkciu spermií.
Viac chladu, väčší pocit tepla
To, ako často a do akej miery bude telo nútené všetky tieto reakcie vyvolávať, však záleží aj od nás samotných. Ak sa budeme chladu vyhýbať a budeme sa zdržiavať v nekonečnom teplotnom komforte, schopnosť tela zvládať a tolerovať chlad sa radikálne zníži a o to viac budeme chlad pociťovať. Ide o tréning ako každý iný… Koľko kilometrov zabehnete, keď trénujete dva razy do roka? A koľko ich ubehnete, keď trénujete dvakrát týždenne? Toleranciu na chlad si treba budovať presne tak isto – do istej miery intuitívne, ale predsa systematicky.
Ako? Napríklad znižovaním teploty v obydliach, prechádzkami na vzduchu v ľahšom alebo dokonca v letnom oblečení, studenými sprchami a celoročným kúpaním. Hoci sa to môže zdať na prvý pohľad ťažké, telo vám pomôže. Spomeňte si na to napríklad pri najbližšej triaške alebo keď na svojom predlaktí spozorujete husiu kožu.
1 komentár. Leave new
Vyzera to super!